Plchová, Božena, Josef Abrhám, and Mojmír Helísek. Česká republika a EU: ekonomika – měna – hospodářská politika. 1. vyd. Praha: Krigl, 2010. ISBN 978-80-86912-39-4.

Autor: Tomáš Juhás (IMS FSV UK)

Publikácia tria pedagógov z prostredia pražskej VŠE sa snaží na 206 stranách predstaviť pozíciu Českej republiky v rámci európskeho integračného procesu. Primárnym záujmom, ako napovedá podnadpis, je ekonomická oblasť, so zvláštnym zameraním na spoločnú európsku menu. Kniha je podľa predslovu (s. 5) určená pre študentov medzinárodnej ekonómie a ekonomickej integrácie, ako aj odbornej a prípadne aj laickej verejnosti. Či je publikácia prínosnou sa pokúsime zodpovedať na nasledujúcich stranách.

Vzhľadom na pomerne dynamický vývoj, ktorého je eurozóna a EÚ svedkom (a v niektorých prípadoch priam subjektom) v poslednom období, je nutné mať pri čítaní knihy na pamäti, že vyšla v roku 2010, pričom predslov je datovaný na december 2009 a viaceré tabuľky a grafy pracujú s údajmi do roku 2008 až 2009. Bola teda pripravovaná pred gréckymi problémami, dlhovou krízou v eurozóne a legislatívnymi novinkami v podobe six-packu alebo fiškálneho kompaktu. To ju vo všeobecnosti priamo nediskvalifikuje, avšak značne limituje jej prínosnosť pre čitateľa v dnešnej dobe, zvlášť v prípade štvrtej kapitoly (viď nižšie).

Formálne je kniha členená na 4 kapitoly, ktorým predchádza veľmi stručný predslov. Na konci sa nachádza zhrnutie v českom a anglickom jazyku a register. V prvej kapitole sa autori venujú východnému rozšíreniu EÚ. Druhá kapitola prináša bližší pohľad na spoločnú obchodnú politiku, kohéznu politiku a spoločnú poľnohospodársku politiku Únie a ich implementáciu v ČR. Tretia kapitola pojednáva o veličine konkurencieschopnosti ekonomiky v súvislosti s ČR. Štvrtá kapitola sa venuje menovej integrácii. Na konci každej kapitoly je uvedený zoznam literatúry. Text je na mnohých miestach veľmi vhodne doplnený o tabuľky a grafy. Ako môžeme vidieť, kniha nie je štandardným uceleným odborným textom s úvodom a záverom. Svojou stavbou, prísnym a dôsledným členením na číslované kapitoly a podkapitoly a do veľkej miery aj veľmi odborným jazykom má najbližšie k učebnici.

Prvá kapitola pôsobí z hľadiska obsahu knihy ako celku ako veľmi dobré uvedenie do kontextu členstva krajiny v EÚ – zaoberá sa koncepčne východným rozšírením. Podáva ucelený historický rámec a do hĺbky sa venuje výhodám a nevýhodám členstva krajín bývalého Východného bloku v EÚ. Taktiež sa detailne venuje procesu transformácie ekonomík, kodanským kritériám, asociačným (tzv. Európskym) dohodám a predvstupovej pomoci. Primárne sa prirodzene zaujíma o ekonomické otázky, avšak možno oceniť, že neopomína ani politické (alebo symbolické) aspekty členstva v Únii. Ako malé negatívum možno pomenovať azda až prílišnú detailnosť v prípade pojmu konkurencieschopnosti českej ekonomiky v predvstupovom období, avšak študent ekonomickej integrácie tento fakt ako negatívum iste vnímať nebude.

Druhá, rozsiahla kapitola, má názov „Společné a koordinované politiky EU a jejich naplňování Českou republikou”. Sem mieri hneď prvá malá terminologická výčitka. Autori očividne používajú na niekoľkých miestach pojem „spoločná politika” ako pojem označujúci politiku v rámci výlučnej kompetencie Únie, podobne „koordinovaná politika” ako politiku v rámci zdieľanej. Takýto dojem môže čitateľ nadobudnúť už v predslove (s. 5). Takéto rozdelenie je však značne nepresné a zavádzajúce. Kapitola sa napríklad zaoberá spoločnou obchodnou politikou, ktorá je podľa platného znenia zakladajúcich zmlúv výlučnou kompetenciou Únie (čl. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ).

V prípade spoločnej poľnohospodárskej politiky môže čitateľ na základe formulácie autorov taktiež dospieť k záveru, že sa jedná o výlučnú kompetenciu Únie, hoci tomu tak nie je. Nehovoriac o tom, že podľa terminológie Zmluvy o fungovaní Európskej únie (čl. 5) sa „koordinované politiky” považujú za zvláštnu skupinu vedľa politík v rámci výlučných (čl. 3) a zdieľaných kompetencií (čl. 4). Autormi zvolenú formuláciu možno preto považovať za dosť nešťastnú, hoci ostáva pravdou, že sa v texte vyskytuje len niekoľkokrát a z kontextu je právny stav viditeľný.

Prvá časť v rámci druhej kapitoly sa zaoberá spoločnou obchodnou politikou Únie. Je nutné veľmi oceniť spôsob, akým sa autori popasovali s rôznymi obchodnými režimami Únie voči rôznym skupinám tretích krajín. Podkapitola je veľmi správne zasadená do GATT/WTO rámca, čitateľ však veľmi prehľadne vidí, že GATT/WTO režim „doložky najvyšších výhod” je Úniou používaný voči tretím krajinám v pomerne malej miere (samozrejme z pohľadu počtu týchto tretích krajín; keďže sa jedná napr. o USA, možno očakávať, že obchodná výmena bude značná). Naproti tomu sa dozvedáme, že Únia používa pri zahraničnom obchode viacero režimov, či už zmluvných (colná únia s Tureckom, asociačné dohody s balkánskymi krajinami, dohoda o voľnom obchode so Švajčiarskom, hlboká integrácia s krajinami EHP mimo EÚ, dohody s ACP krajinami), alebo autonómnymi (GSP – všeobecný systém preferencií pre rozvojové krajiny mimo zmluvného rámca). V podčasti zaoberajúcej sa zahraničným obchodom ČR možno vysoko hodnotiť vysvetlenie zmien, akými musel tento prejsť v dôsledku vstupu ČR do EÚ. Nemožno však nespomenúť, že vo všeobecnej časti je miestami až príliš veľká pozornosť venovaná technikáliám, napr. v podobe rôznych druhov netarifných obmedzení importu (s. 38), čo je prirodzene legitímne z pohľadu autorov, avšak neprispieva plynulosti textu.

Druhá a tretia časť druhej kapitoly pojednávajú o kohéznej a spoločnej poľnohospodárskej politike. U oboch častí je všeobecný výklad veľmi dobrý, podáva dobrý prehľad o politikách a čiastočne aj o ich historickom vývoji. V časti zaoberajúcej sa ich vzťahu k ČR však publikácia skĺzava do prezentácie jednotlivých operačných programov, dokonca až k manuálu na vypracovanie úspešného projektu pri žiadosti o európske fondy. Zaradenie podobných vecí do publikácie je legitímne, avšak fakt, že sa kniha podrobne zaoberá operačnými programami z programovacieho obdobia 2007-2013 značne limituje jej nadčasovosť. Manuál na vypracovanie dobrého projektu sa zase do odborného textu príliš nehodí.

Tretia kapitola knihy pojednáva veľmi koncepčne o pojme konkurencieschopnosť a snaží sa zmapovať konkurencieschopnosť ČR. Je možné si predstaviť skupinu čitateľov, pre ktorých by bola táto mimoriadne komplikovaná kapitola prínosná, avšak v celku knihy trochu vyčnieva a príliš nezapadá do jej rámca.

Naproti tomu štvrtú kapitolu možno hodnotiť ako najlepšie spracovanú časť knihy. Kapitola sa zaoberá menovou integráciou v EÚ. Veľmi vhodne je zvolený úvod – zasadenie do globálneho menového systému po druhej svetovej vojne a jeho následný vývoj. Ďalej kapitola pokračuje menovým systémom na európskom kontinente, zavŕšeným tzv. treťou fázou Hospodárskej a menovej únie – zavedením eura. Autori sa tiež venujú spoločnej mene ako takej, inštitúciám s ňou spojenými (ECB, Eurosystém, ESCB), jej výhodám a nevýhodám i bližšie menovej politike ECB a v českom kontexte ČNB. V samostatnej časti kapitoly sa potom autori venujú záväzku ČR prijať euro, konvergenčným kritériám a ich (ne)plneniu zo strany ČR, ale tiež azda až príliš detailne vládnym dokumentom a prípravám na zavedenie spoločnej meny. Prílišná detailnosť sa aj tu ukazuje ako riziková, nakoľko len niekoľko rokov po vyjdení knihy sú informácie tu uvedené fakticky neaktuálne.

Záverom možno publikáciu hodnotiť vcelku pozitívne. Ako autori uvádzajú v predslove (s. 5), vedľa objektívnych faktov obsahuje aj názory z oboch strán pomyselnej barikády, vrátane tých vyhranenejších. Celkovo napriek tomu pôsobí vyvážene, hoci v niekoľkých prípadoch možno badať isté názorové nastavenie autora (napr. s. 185 – „bez bližšího komentáře vyslovuje ČNB pochybnosti o splnění podmínky” čo v kontexte vyznieva ako výčitka voči centrálnej banke). To však v žiadnom prípade nie je na ujmu publikácii. Vytknúť naopak možno nepresnú terminológiu druhej kapitoly a prílišné lipnutie na dokumentoch s obmedzenou časovou platnosťou (operačné programy, dokumenty k príprave na prijatie eura). Negatívne je taktiež možné hodnotiť zaradenie akéhosi „manuálu na vypracovanie úspešnej žiadosti o eurofondy”. Svojich čitateľov si však kniha určite nájsť môže, a to najmä z radov študentov, týmto ju možno vcelku bez problémov odporučiť. Širšej laickej verejnosti ju však možno odporučiť len opatrne.