Obsah článku

 

Europske fondy v praxi

Autor: Martina Sedláčková (IMS FSV UK)

Jedna z najnovších publikácii zaoberajúcich sa európskymi fondami vo všeobecnosti, Európske fondy v praxi, od kolektívu autorov na čele s Igorom Kissom a Františkom Palkom dopĺňa nepočetnú bibliografiu s podobnou tematikou na Slovensku. Aj z tohto dôvodu sa skoro stala pomerne rozšírenou a citovanou publikáciou napríklad aj v študentských prácach venujúcich sa kohéznej politike EÚ. Autori a prispievatelia sa pokúšajú podať ucelený a komplexný obraz o fungovaní kohéznej politiky a jej konkrétnu aplikáciu na Slovensku. Ponúkajú prehľad celkového vnímania európskych fondov, od ich historického vzniku, cez aplikáciu fondov na členské štáty so zameraním na Slovensko až po konkrétne pravidlá a možnosti čerpania fondov cez rôzne operačné programy, so zameraním najmä na programové obdobie 2007-2013.

Formálne má publikácia 246 strán rozdelených do desiatich kapitol a samotný text je v odsekoch oddelený medzerami. Pomyselne by sa však dala celá prácarozdeliť na dve základné časti. Kým v prvej polovici autori rozoberajú fondy zo všeobecného, európskeho hľadiska, ich vývoj a pozíciu v procese integrácie, druhá časť sa viac venuje konkrétne pravidlám čerpania európskych fondov na Slovensku. V tejto časti teda autori analyzujú napríklad kompetentné inštitúcie, spôsob kontroly, zodpovedajúcu legislatívu či konkrétne projekty a operačné programy. V závere publikácia stručne predstavuje svojich autorov krátkymi životopismi s fotografiami.

fondyEU

Podľa úvodného predslovu by mala byť publikácia určená pre všetkých čitateľov, aj keď formou a štylizáciou väčšej časti knihy pôsobí v istom zmysle ako odborná publikácia. V konečnom dôsledku však publikácia nenadchne ani laického a ani odborného čitateľa.

Z pohľadu laického čitateľa je zvolený príliš komplikovaný spôsob jazyka, ktorým je napísaná väčšina textu. Štylizácia viet je ladená skôr do definícii ako do zrozumiteľného vysvetľovania. Miestami síce vysvetľuje najzákladnejšie informácie z oblasti európskej integrácie, ale inde zachádza do detailov, a to občas príliš komplikovane. Niektoré pasáže tak pôsobia, že sú mimo tému a zameranie celej publikácie, a niektoré vôbec nespomínajú súvislosti s Kohéznou politikou, aj keď na to majú potenciál (celá 4. alebo 7. kapitola).

Z odbornej stránky má kniha omnoho viac nedostatkov. Hneď z formálneho hľadiska publikácii chýba základná štruktúra, ktorá je samozrejmosťou pri každej odbornej publikácii. Na začiatku knihy sa síce nachádza krátky úvodný predslov, ale pre odbornú literatúru nevyhnutne dôležitý úvod tu však citeľne chýba. Nie je preto možné určiť ani metodologické zameranie či teoretické ukotvenie knihy, ktoré je pre odbornú analýzu a výskum nesmierne dôležité. Napríklad je veľmi vágne uvedený aj význam zaradenia7. kapitoly, ktorá rozoberá operačné programy štrukturálnych fondov z EÚ v Českej republike, napriek tomu, že publikácia sa primárne venuje Slovensku. Nie je uvedená žiadna komparácia týchto dvoch prípadov ani relevantné zdôvodnenie výberu Českej republiky pre analýzu, čím sa stráca celkové opodstatnenie takejto kapitoly.

Formálne nie sú správne uvedené ani poznámky pod čiarou. Vysvetlivky pod čiarou by mali byť písané formou celých viet a mali by byť v jednotnom formáte. Na niektorých miestach je nejednotné odkazovanie na literatúru, keď na strane 67 autor kombinuje spôsob odkazov v texte cez zátvorky so spôsobom odkazovania do poznámkou pod čiarou. Navyše sa odkazy pod čiarou opakujú priamo po sebe, kde by sa miesto duplicitného odkazu mal použiť výraz „ibidem“ alebo „tamtiež“. Nejednotne tak potom pôsobia aj vysvetlivky skratiek v texte, ktoré autori umiestňujú do poznámok pod čiarou. Je to neprehľadné a nejednotné, pretože nie vždy je skratka vysvetlená, ani keď je spomenutá po prvýkrát. Pre prehľadnosť by možno bolo lepšie, keby bol vytvorený ucelený zoznam všetkých skratiek použitých v publikácii a umiestnený na začiatku alebo na konci knihy.

Chaotické je aj využívanie niektorých pojmov. Mnohým totiž nestačí uviesť krátku odbornú definíciu, ale ich význam treba vysvetliť alebo určiť vzájomné vzťahy s príbuznými záležitosťami. Najvýraznejšie sa to objavuje pri kohéznom fonde a fonde súdržnosti. V texte sa v súvislosti s ním nevyskytuje vysvetlenie, že sa jedná o to isté, ale autori zhodne používajú obe pomenovania bez určenia ich vzťahu. Pre laickejšieho čitateľa to preto môže byť mätúce a zavádzajúce. Nejasne je uvedené zaradenie Národného strategického referenčného rámca a operačných programov. Ich definícia, zakaždým iná, je uvedená viackrát na rôznych miestach, a publikácia poriadne nevyjasňuje ich vzájomný vzťah či rozdiel medzi nimi.

Nedostatočná je aj samotná gramatika slovenského jazyka, v ktorom je publikácia písaná. Okrem početných preklepov a tzv. čechizmov sa tu nachádza aj výrazné množstvo gramatických chýb. Napríklad v slovenskom jazyku sa pred citáciou píšu úvodzovky dole a za citáciou sa píšu úvodzovky hore. Umiestnenie oboch úvodzoviek hore sa používa v anglickom jazyku. Ďalej sa v slovenčine slovesá nikdy nekončia na y, respektíve ý, teda s niektorými výnimkami v rozkazovacom spôsobe, čo však nebol prípad v danej publikácii.[i] Taktiež sa v slovenčine nezačína veta zvratným zámenom „sa“ alebo „si“.

Výber bibliografie použitej pri tvorbe publikácie tiež nie je veľmi vyhovujúci. Okrem toho, že vychádza z pomerne malého množstva sekundárnych zdrojov, či už slovenskej alebo zahraničnej, niektoré informácie týkajúce sa výhradne slovenskej kohéznej politiky a jej kategorizácie boli čerpané z českých zdrojov, napríklad z Českého štatistického úradu. To vzhľadom na teritoriálne zameranie publikácie nie je ani zďaleka adekvátne. Ak na Slovensku podobné informácie chýbajú (o čom sa práve v prípade štatistického úradu, ktorý existuje a funguje aj v tomto štáte, dá celkom pochybovať…), mala by byť táto skutočnosť zohľadnená a uvedená napríklad v úvode publikácie, ktorý tu chýba úplne alebo aspoň v poznámke pod čiarou.

Navyše okrem uvedených formálnych, štylistických a odborných nedostatkov sa v publikácii nachádza aj zarážajúce množstvo faktografických nedostatkov a zavádzajúcich nepresností, ktoré sa nedajú ani všetky uviesť. Napríklad v úvodnom popise historického vývoja kohéznej politiky miestami autorka zachádza do nedôležitých detailov (Thomsonová správa), ale úplne opomína zásadnú reformu kohéznej politiky z roku 1988/9(síce niektoré jej výsledky vlastne možno podvedome nepriamo spomína), pretože jej vznik bol kľúčový pre celú politiku súdržnosti (teda kohéznu politiku) voči vtedajším členským štátom a aj voči budúcim, keďže ovplyvnila aj fungovanie predvstupovej pomoci (programy PHARE, ISPA, SAPARD). Vôbec nespomenula napríklad vznik Kohézneho fondu v 90. rokoch, ktorý tvorí jeden zo základných pilierov kohéznej politiky. Ďalej oficiálna zmena názvu z Európskeho spoločenstva na Európsku úniu, teda faktický vznik EÚ síce nastal Maastrichtskou zmluvou, ale až jej vstupom do platnosti, čo bolo v roku 1993 a nie jej podpisom v roku 1992. Pre laickejšieho čitateľa je tiež zavádzajúce povedať, že Lisabonská zmluva upravuje európsku ústavu, ako je uvedené v publikácii, pretože Zmluva o európskej ústave nebola vôbec prijatá po jej odmietnutí v referendách vo Francúzsku a v Holandsku. Lisabonská zmluva iba využíva časť textu, mnoho častí vynechala a mnoho upravila.

Neodbornosť textu sa prejavuje aj v omnoho zásadnejších nedostatkoch. Na strane 28 sa napríklad nachádza citácia pod úvodzovkami, ktorej nie je priradený žiadny zdroj. Publikácia tak vážne porušuje autorské práva autora daného výroku, ktorý ani nie je správne uvedený. Ďalším príkladom vážneho nedostatku knihy je doslovne skopírovaný odsek o Informačnom systéme z jednej kapitoly, konkrétne zo strany 37 a použitý o niekoľko strán ďalej (strana 39), a to teda v rovnakom znení.

Záverom by sa tak dalo zhodnotiť, že publikácia napĺňa svoju zdanlivú funkciu v tom, že zhromažďuje informácie týkajúce sa európskych fondov na Slovensku na jednom mieste, vypĺňa tak takmer prázdny priestor v slovenskej literatúre zaoberajúcej sa kohéznou politikou. Na druhej strane však núti čitateľa k ďalšiemu vyhľadávaniu a overovaniu uvedených informácii, pretože chyby a nedostatky vo formálnej, a bohužiaľ aj v obsahovej stránke, nielen tie uvedené v tejto recenzii, výrazne narúšajú relevantnosť a dôveryhodnosť celej publikácie a informácii, ktoré poskytuje. Celá publikácia tak pôsobí chaoticky, nedôveryhodne, neodborne a v konečnom dôsledku prakticky zbytočne.

 

Zdroj:

Igor Kiss, František Palko, Veronika Belianská, Zuzana Dobrotková, Šárka Horáková, Radko Kuruc, Ľubomír Nebeský, and Zuzana Stanková. Európske Fondy v Praxi. Bratislava: Inštitút hospodárskej politiky, 2013.

 Poznámky

[i] Jedná sa konkrétne o príklad slovesa „stanoviť“. Igor Kiss et al., Európske Fondy v Praxi, Bratislava: Inštitút hospodárskej politiky, 2013, s. 90.