Aleksandar-Vučić-i-Tomislav-Nikolić-1025x480

Autorka: Andrea Ratkošová (FSS, Masarykova Univerzita)

Úvod

Zahraničná politika Srbskej republiky, krajiny spadajúcej do regiónu Západného Balkánu, sa v dnešnej dobe ocitá v situácii, kedy sa snaží na strane jednej napredovať smerom k členstvu v Európskej Únii, no na strane druhej patrí medzi jej primárne ciele taktiež udržanie si pevných, z histórie vychádzajúcich blízkych vzťahov s Ruskou federáciou. Srbsko samé seba prezentuje ako krajinu snažiacu sa vytvoriť most medzi opätovne vznikajúcim Východom a Západom v medzinárodnom systéme. Ruská federácia zároveň v súvislosti so svojou opätovnou snahou získať prestíž a vplyv v zahranične – politickej oblasti začína prejavovať záujem o tento región, čo môžeme práve deklarovať na rozvíjajúcom sa vzťahu s poprednými srbskými predstaviteľmi politického života. Nástup prezidenta Nikolića do úradu bol pre mnohých nečakaným zvratom na srbskej domácej scéne. Kandidát, bývalý predseda Srbskej pokrokovej strany už zároveň niekoľkokrát deklaroval svoje sympatie voči svoju ruskému náprotivku Vladimírovi Putinovi a tým explicitne potvrdil obavy európskej strany o rozkole v srbskej zahraničnej politike, ktorý v blízkej budúcnosti bude môcť ohroziť integrovanie krajiny do európskych štruktúr.

Seminárna práca poukáže na historické východiská súčasného stavu, zdôvodní spomínaný rozkol z hľadiska analýzy súčasnej dependencie na Rusku. Nasledovne práca nadviaže na posilňovanie vzťahu s Ruskom počas prezidentúry Tomislava Nikolića, pričom sa  taktiež zameria aj na objavujúce sa rozdiely v konaní prezidenta Nikolića a predsedu vlády Aleksandra Vučića. Záver práce následne zhrnie postavenie republiky a poukáže na možné budúce smerovanie srbskej zahraničnej politiky.

Historické východiská súčasného vzťahu Srbska s Ruskou federáciou a Západom

História jednoznačne patrí medzi základné determinanty smerovania zahraničnej politiky štátu. Jej vplyv dokážeme pozorovať na postojoch širšej verejnosti, no taktiež aj politických elít, ktoré ju mnohokrát s ohľadom na postoj verejnej mienky, postavia do funkcie smerodajcu svojich rozhodnutí. Tento stav v súčasnosti jasne pozorujeme na poli srbskej zahraničnej politiky.

Poloha krajiny v priebehu času mnohokrát postavila Srbsko na križovatku kultúr. Príklon k Západu pramení najmä z reakcie na vládu Osmana, kedy impérium Habsburgovcov bolo vnímané ako protiváha k impériu tureckému. Na druhej strane sa však krajina silne identifikuje s pravoslávnou vierou, ktorá ju priklonila k Ruskému impériu.[1] To zároveň prostredníctvom svojho posledného cára Mikuláša II. [2] ponúka krajine pomocnú ruku po tom, čo jej Rakúsko- Uhorsko vyhlasuje v roku 1914 vojnu ako reakciu na atentát spáchaný na Františka Ferdinanda d´Este.

Manévrovanie na obe strany sa stáva viditeľnejším počas komunistického režimu Josipa Tita, ktorý sa na jednej strane prezentuje ako spojenec Sovietskeho zväzu, no na prelome rokov 1947 a 1948 sa pomaly začína odkláňať od moskovského vedenia a odmieta sa podriadiť absolútnej sovietskej mocenskej dominancii. V snahe o skrotenie Belehradu volí Moskva zaužívaný tvrdý postup a vyhráža sa krajine izoláciou. Titovi sa však tieto snahy podarí zastaviť a krajina sa dostáva do obdobia takzvaného titoizmu. Jednou z jeho charakteristík je aj pomalý obrat sa na Západ, ktorý súvisel s potrebou finančnej pomoci po hospodárskych sankciách uvalených Sovietskym zväzom. Tú krajina získava od USA, Francúzska či Veľkej Británie, ktoré v procese obrátenia sa videli hlavne možnosť získať si krajinu na svoju stranu. [3]

Problematika balkánskych vojen opäť mení srbský postoj k medzinárodnému systému, kedy bombardovanie krajiny leteckými jednotkami NATO, ktoré boli reakciou na etnické čistky a zverstvá srbskej armády v Kosove opäť krajinu izoluje a nakláňa mierne na Východ, od ktorého získava podporu. Proces stabilizácie a napredovania vo vzťahu so Západom a možnosť integrácie do rozširujúcej sa Európskej Únie (ďalej EÚ) započína v júni roku 2000, kedy Európska rada v portugalskej Feire označila Srbsko za „potenciálneho kandidáta“ na členstvo v EÚ.[4]

Príčiny súčasnej srbskej nejednoznačnosti

Zmeny, ktoré sa udiali v priebehu minulých dvoch rokov na Ukrajine deklarovali ruské snahy o opätovné získanie prestíže a vplyvu v medzinárodnom systéme. Jedným z regiónov, v ktorom Ruská federácia zanechala korene svojho vplyvu bol taktiež Západný Balkán. V súvislosti s ukrajinskou krízou a jej dopadmi začala federácia opätovne regiónu venovať pozornosť a prostredníctvom svojej pomoci sa snaží posilniť a rozmnožiť svoje korene. Srbská republika je vzhľadom na svoju minulosť dlhodobo považovaná za ruského mladšieho brata. Tradícia blízkosti si týchto dvoch štátov v priebehu minulosti bola Ruskou federáciou prenesená do súčasnosti. Aké determinanty však Srbsko dostávajú v súčasnosti do manévrovacej pozície medzi Západom a Východom aj napriek jeho strategickému cieľu stať sa členom EÚ sa pokúsi načrtnúť nasledovná kapitola.

Podpora smerujúca od Ruskej federácie k Srbskej republike

Ruské geostrategické záujmy sa, ako už bolo vyššie spomínané, premietli do aktívneho prísunu pomoci Srbskej republike. Pomoc poskytnutá v minulosti, týkajúca sa postavenia sa na srbskú stranu či už v konflikte s Chorvátmi a Bosniakmi alebo v samotnej otázke Kosova sa so vzrastajúcou ruskou imperialistickou politikou posledných rokov znovu aktivovala a diverzifikovala zdroje svojej pomoci, medzi ktoré v dnešnej dobe patrí pomoc v oblasti dodávok energií, migrácie, boja proti organizovanému zločinu, otázke statusu Kosova či priama finančná pomoc, ktorá eskalovala v roku 2013 na čiastku 500 miliónov eur.

gazprom

Energetická bezpečnosť Srbska je zabezpečená ruskou spoločnosťou Gazprom, ktorá v súčasnosti pokrýva až 80 % srbského dopytu po zemnom plyne a krajine prisľúbila dodávky zemného plynu vo výške 1,5 bilióna kubických metrov ročne na periódu nasledujúcich desiatich rokov. Gazprom Neft je zároveň vlastníkom väčšinového podielu v NIS, srbskej ropnej a plynovej spoločnosti.  Premiér Vucić síce v roku 2015 prisľúbil diverzifikáciu zdrojov, no tá je vzhľadom na nízke možnosti skladovania  komodít a prepojenie na iné ako ruské zdroje, schopná stať sa efektívnou jedine  vybudovaním novej infraštruktúry, na ktorej výstavbu v súčasnosti môže poskytnúť zdroje jedine Európska Únia.[5] Je však otázne, ako sa zachová samotný Gazprom na území Srbska pri snahe o zavedenie takejto zmeny. Srbská republika teda na najbližšie roky naďalej zostáva krajinou silne závislou na ruských dodávkach energií, čo do značnej miery zdôvodňuje jej kladné vzťahy s Ruskom.

Ďalšou z oblastí, do ktorej Rusko vo svojom vzťahu so Srbskom investuje je oblasť rozpočtovej pomoci. V roku 2013 federácia garantovala krajine pôžičku vo výške 500 miliónov dolárov na periódu 10 rokov s 3,5 % úrokovou mierou. Srbská republika sa totiž dostala do finančných ťažkostí ako následku spilloveru z krízy eurozóny.[6] Ruská federácia s príchodom migračnej krízy v roku 2015 vyslala do srbských utečeneckých táborov značný počet ľudských zdrojov a vybavenia.[7]

Podpis Bruselskej dohody z apríla 2013 týkajúci sa normalizácie vzťahov medzi Belehradom a Prištinou znamenal značný posun pri riešení Kosovskej otázky. Srbská republika však naďalej neplánuje uznať Kosovo za suverénny štát. V tejto problematike sa Rusko prikláňa na jej stranu a nielen prostredníctvom oficiálnych vyjadrení, ale taktiež aj zo svojho postu člena Bezpečnostnej rady OSN vetuje záležitosti, ktoré by dopomohli uznaniu samostatnosti Kosova.[8]

Obchodné vzťahy medzi krajinami sa dlhodobo pohybujú na vysokej úrovni. Dohoda o voľnom obchode medzi krajinami bola podpísaná už v roku 2000.Vláda sa pokúša o vytvorenie vhodných podmienok pre ruské investície, preto naďalej federácia patrí na popredné priečky v srbských importoch(tretia priečka) a exportoch (druhá priečka). Záver minulého roka so sebou priniesol trojdňovú návštevu srbského premiéra Vučića v Moskve, ktorý svoju delegáciu doplnil o vyše stovku podnikateľov. Počas návštevy Rusko prisľúbilo Srbsku predaj modernejších zariadení pre srbské letectvo, ktoré plánovaný nákup odôvodnilo rastúcou nerovnosťou ich vlastníctva v regióne.[9]Ako vidíme, aj napriek faktu, že Európska Únia tvorí hlavného obchodného partnera krajiny, obchod s Ruskom naďalej vo vysokej miere pokračuje. Sila tohto vzťahu taktiež prispela k srbskému odmietnutiu sankcií uvalených na Moskvu Západom, čím si krajina vyslúžila v minulom roku kritiku zo strany Európskej Únie. Samotný komisár pre európsku susedskú politiku a rozširovanie Johannes Hahn upozornil prezidenta Nikolića, že Brusel očakáva uctenie si záväzkov kandidátskej krajiny zo strany Belehradu.[10] Ten však aj napriek odporúčaniam sankcie nezavádza, čo však môže byť odôvodnené nielen snahou krajiny neznepriateliť si tradičného spojenca, no taktiež aj jej pragmatickým pohľadom na situáciu v EÚ, ktorá niekoľko rokov vykazovala stagnáciu procesu rozširovania o Západný Balkán

Konanie Európskej Únie a jej vplyv na srbský postoj k integrácii

Aj napriek tomu, že členstvo Srbska v EÚ je naďalej uvádzané ako strategický cieľ krajiny a v decembri roku 2015 boli otvorené prvé dve vyjednávacie kapitoly- finančná kontrola a normalizácia vzťahov s Kosovom, vzťah začína začal byť ohrozený po vyjadreniach predsedu Európskej komisie Jeana Clauda Junckera a komisára Hahna, ktorí sa po svojom nástupe oznámili, že rozšírenie EÚ sa počas predsedníctva ich komisie neuskutoční.[11]

Tieto vyhlásenia jednoznačne nepodporujú vieru srbského obyvateľstva v europeizačný proces, ktorý aj vzhľadom k hĺbke problémov, s ktorými sa krajina musí pred vstupom vysporiadať, trvá značne dlhú dobu. Pripojenie tohto zo srbskej strany často vnímaného „nezáujmu“ k únave z veľkého východného rozšírenia podnecuje obyvateľov mnohokrát sa obrátiť radšej k svojmu ruskému bratovi, ktorý o región záujem javí.[12] Samozrejme je potrebné, aby vstup nových krajín do Spoločenstva bol obozretnejší a na kvalitatívne vyššej úrovni, no Únia naďalej potrebuje hlasne deklarovať svoj záujem, a to obzvlášť v dnešnej dobe, kedy sa možné spojenectvo samovoľne núka aj s ruským protikladom.

Prezidentúra Tomislava Nikolića a znovuzrodenie rozkolu v srbskej zahraničnej politike

Srbská zahraničná politika disponuje v dnešnej dobe dvomi hlavnými aktérmi individuálnej roviny, ktorí sa stali formulátormi a reprezentantmi  jej postojov na medzinárodnej scéne. Patria medzi nich prezident Tomislav Nikolić a predseda vlády Aleksandar Vucić. Kapitola poukáže na kroky týchto predstaviteľov, ktoré potvrdia nekoherentnosť a chýbajúcu stratégiu pri tvorbe srbskej zahraničnej politiky.

Máj roku 2012 môžeme označiť za prelomový bod na srbskej domáce politickej scéne, kedy po druhom kole prezidentských volieb nastupuje do úradu nový prezident- Tomislav Nikolić. Výhra politika, ktorý bol dlhú dobu zástupcom predsedu ulta- nacionalistickej Srbskej radikálnej strany, no v roku 2008 kvôli snahe nastúpiť na pro- európsku populistickú cestu z tohto postup odstupuje a zakladá Srbskú pokrokovú stranu, v ktorej vykonáva funkciu predsedu až do svojho víťazstva v  prezidentských voľbách, determinovala ukotvenie Srbska v medzinárodnom systéme. Nikolić zároveň po svojej výhre odstupuje z postu predsedu strany, ktorým sa po ňom stáva súčasný  predseda vlády Aleksandar Vučić.[13]

Prezident aj napriek svojej silne ultra- nacionalistickej minulosti vyhlasuje, že jeho prioritou bude priviesť krajinu k vstupu do EÚ- cieľu, ktorý započal už jeho predchodca Boris Tadić. Jeho prvá zahraničná návšteva, ktorá je u novozvolených prezidentov vnímaná ako signál, ktorým smerom bude ich politika napredovať však toto tvrdenie diametrálne poprela. Prezidentovo rozhodnutie navštíviť Moskvu ako prvú a zároveň prehovoriť na zjazde strany prezidenta Putina rozrušilo medzinárodné spoločenstvo, ktoré od tohto okamihu začalo pochybovať o prozápadnom smerovaní krajiny[14] a Srbsko na čele s Nikolićom označilo ako krajinu stojacu na križovatke.

photo_verybig_164155Sedemdesiate výročie oslobodenia Belehradu spod nacistickej okupácie sprevádzali v októbri roku 2014 v Srbsku veľké oslavy, ktoré so sebou priniesli taktiež majestátnu vojenskú prehliadku. Prezident Nikolić na ňu pozýva taktiež ruského prezidenta Putina v snahe o vyjadrenie vďaky sovietskym vojakom, ktorí patrili medzi osloboditeľov mesta. Ruský prezident počas svojej návštevy zároveň obdŕžal najvyššie ocenenie – Rád Srbskej republiky, ktoré mu prezident Nikolić udelil za zásluhy týkajúce sa rozvoja a posilnenia mierovej kooperácie a priateľských vzťahov medzi krajinami.[15]

Druhou významnou udalosťou, ktorá súvisela s rozhodnutím súčasného prezidenta bola jeho účasť a účasť príslušníkov srbskej armády na vojenskej prehliadke v Moskve v máji roku 2015, ktorá symbolizovala víťazstvo v druhej svetovej vojne. Vzhľadom na napätú situáciu na medzinárodnej scéne sa tejto udalosti nezúčastnili štátnici západných krajín. Rozhodnutie prezidenta Nikolića byť prítomným na Červenom námestí na seba opätovne pritiahlo pozornosť, aj napriek odporúčaniam ministerstva zahraničných vecí vyslať na prehliadku vojenských veteránov, ktorí by neohrozili postavenie krajiny smerujúcej do európskych štruktúr.[16] Prezident však ako vedúca zložka ozbrojených síl disponoval konečným rozhodnutím.

Nikolić počas svojej prezidentúry prostredníctvom tvrdení deklaruje svoju snahu o europeizáciu krajiny a jej vstup do EÚ, ktoré však mnohokrát v súvislosti s finančnou krízou či „únavou z východného rozšírenia“ dopĺňa o populisticky ladené vyjadrenia smerujúce k nakloneniu si občanov na svoju stranu aj za cenu mierneho odklonu od pro- európskej línie.

Cestu preferencie vyjadrení pred reálnymi krokmi často volí aj predseda vlády Aleksandar Vucić. Ten však na rozdiel od prezidenta neuskutočňuje vysoko aktívnu politiku smerom k Moskve, no na strane druhej sú jeho vyjadrenia aj napriek značnej podpore integrácie krajiny do EÚ, ktorú označil za hlavný strategický cieľ, mnohokrát ochudobnené o tematiku vzťahu s Ruskou federáciou. Premiér počas minuloročnej (2015) letnej návštevy Univerzity Johna Hopkinsa v USA potvrdil snahu krajiny udržať si dobré vzťahy so svojím tradičným spojencom – Ruskou federáciou, no zároveň uistil, že Rusko si je vedomé európskej cesty, na ktorú Srbsko nastúpilo. Na otázku týkajúcu sa odmietnutia sankcií voči Rusku, odpovedá pragmaticky a vysvetľuje, že jeho krajina by na rozdiel od členských krajín EÚ nemala ako kompenzovať svojim obyvateľom straty, ktoré by pre nich z uvalenia sankcií vyplynuli.[17]

Záver

Seminárna práca sa snažila poukázať na aktuálny rozkol v srbskej zahraničnej politike, ktorý pramení zo snáh krajiny udržať si priateľské vzťahy na jednej strane s USA a EÚ a na strane druhej s Ruskou federáciou. Dvojstrannosť začala byť viditeľnejšou po nástupe prezidenta Tomislava Nikolića v roku 2012 a taktiež v súvislosti s  ukrajinskou krízou v roku 2013. Práca poukázala na historické vzťahy s oboma pólmi medzinárodného spoločenstva, stanovuje hlavné príčiny neutíchajúceho priateľstva s Ruskou federáciou, medzi ktoré patrí energetická závislosť, obchodné väzby, či zhodný postoj voči kosovskej otázke.

Problematika individuálnych aktérov hrá na srbskej politickej scéne dôležitú úlohu. Uvedené kroky prezidenta Nikolića vysoko ovplyvňujú verejnú mienku v krajine a navracajú ju späť k „ruskému bratovi“. Premiér Vučić síce svojím dôrazom na zotrvanie krajiny na európskej ceste mierne zahladzuje tieto stopy, no svojím neutrálnym postojom taktiež často prispieva k rastúcim tlakom z oboch strán medzinárodného spoločenstva.

Vzhľadom k serióznosti príčin udržania si kladného vzťahu s Ruskom a jeho podpore v najvyšších srbských kruhoch politického spektra sa nepredpokladá, že Belehrad dobrovoľne opustí dvojité smerovanie svojej zahraničnej politiky, či upustí od priateľstva s Moskvou. Integračný proces do EÚ však postupom času začne vyžadovať priblíženie sa k Západu, a to často aj vo forme spoločných krokov. Bude zaujímavé pozorovať, ako sa republike podarí tento trojuholník vzťahov vyvážiť.

Použité zdroje

GADY, Franz-Stefan. Serbia’s Foreign Policy: Stuck Between a Rock and a Hard Place? In: The National Interest [online]. 2014 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: http://nationalinterest.org/feature/serbia%E2%80%99s-foreign-policy-stuck-between-rock-hard-place-11454

KORSUNSKAYA, Darya. Russia to lend Serbia $500 million, pledges support on Kosovo. In: Reuters [online]. Gorki, 2013 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: http://www.reuters.com/article/us-russia-serbia-loan-idUSBRE9390OP20130410

POZNATOV, Maja. Serbian army to take part in Moscow parade. Euractiv.com [online]. Serbia, 2015 [cit. 2016-01-25]. Dostupné z: http://www.euractiv.com/sections/global-europe/serbian-army-take-part-moscow-parade-314386

Profile: Tomislav Nikolic. In: AlJazeera [online]. 2012 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: http://www.aljazeera.com/news/europe/2012/05/2012521865576231.html

Putin guest of honour at Serbia military parade. In: BBC News [online]. 2014 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: http://www.bbc.com/news/world-europe-29641642

Roztržka. PELIKÁN, Jan. Dějiny Srbska. 2., dopl. a rozš. vyd. Praha: NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2013, Dějiny států. ISBN 978-80-7422-217-7.

Russia helps Serbia cope with migrant crisis by aiding refugee camps. In: RT: Question More [online]. 2015 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: https://www.rt.com/news/312496-russia-helps-serbia-migrants/

Srbsko začína rokovať s EÚ, ale srdcom je ešte s Ruskom. In: Správy.Pravda.sk [online]. 2015 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/376872-srbsko-zacina-rokovat-s-eu-ale-srdcom-je-este-s-ruskom/

Serbia’s Balance Becomes Harder to Maintain. In: Stratfor [online]. 2014 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: https://www.stratfor.com/analysis/serbias-balance-becomes-harder-maintain

Serbia Looks West to Weaken Russia’s Energy Dominance. In: Stratfor [online]. 2015 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: https://www.stratfor.com/analysis/serbia-looks-west-weaken-russias-energy-dominance

Serbian president-elect Nikolic to make first trip to Moscow. In: Ahram Online [online]. 2012 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: http://english.ahram.org.eg/NewsContent/2/9/42697/World/International/Serbian-presidentelect-Nikolic-to-make-first-trip-.aspx

Serbia’s Strategic Choices: Prime Minister of Serbia, Aleksandar Vucic In: Youtube [online]. 04.06.2016 [cit. 2016-01-25]. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=mhfEbHK7f8Y

Vzťahy Srbska a EÚ. Euractiv.sk [online]. 2010 [cit. 2016-01-25]. Dostupné z: http://euractiv.sk/rozsirovanie/vztahy-srbska-a-eu-000256/

 

[1] Serbia’s Balance Becomes Harder to Maintain. In: Stratfor [online]. 2014 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: https://www.stratfor.com/analysis/serbias-balance-becomes-harder-maintain

[2] Ten je dodnes v krajine verejnosťou  vnímaný ako hrdina. Ruská federácia zaplatila za renováciu a novú sochu panovníka v centre Belehradu.

[3] Roztržka. PELIKÁN, Jan. Dějiny Srbska. 2., dopl. a rozš. vyd. Praha: NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2013, s. 468-470, 476. Dějiny států. ISBN 978-80-7422-217-7.

[4] Vzťahy Srbska a EÚ. Euractiv.sk [online]. 2010 [cit. 2016-01-25]. Dostupné z: http://euractiv.sk/rozsirovanie/vztahy-srbska-a-eu-000256/

[5] Serbia Looks West to Weaken Russia’s Energy Dominance. In: Stratfor [online]. 2015 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: https://www.stratfor.com/analysis/serbia-looks-west-weaken-russias-energy-dominance

[6] KORSUNSKAYA, Darya. Russia to lend Serbia $500 million, pledges support on Kosovo. In: Reuters [online]. Gorki, 2013 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: http://www.reuters.com/article/us-russia-serbia-loan-idUSBRE9390OP20130410

[7] Russia helps Serbia cope with migrant crisis by aiding refugee camps. In: RT: Question More [online]. 2015 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: https://www.rt.com/news/312496-russia-helps-serbia-migrants/

[8] Spomeňme napríklad minuloročnú blokáciu vstupu Kosova do organizácie UNESCO

[9] Naráža sa hlavne na chorvátsky nákup 16 Kiowa bojových helikoptér a 16 240- milimetrových odpaľovacích zariadení pre balistické zbrane

[10] Serbia’s Balance Becomes Harder to Maintain. In: Stratfor

[11] GADY, Franz-Stefan. Serbia’s Foreign Policy: Stuck Between a Rock and a Hard Place? In: The National Interest [online]. 2014 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: http://nationalinterest.org/feature/serbia%E2%80%99s-foreign-policy-stuck-between-rock-hard-place-11454

[12] Srbsko začína rokovať s EÚ, ale srdcom je ešte s Ruskom. In: Správy.Pravda.sk [online]. 2015 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/376872-srbsko-zacina-rokovat-s-eu-ale-srdcom-je-este-s-ruskom/

[13] Profile: Tomislav Nikolic. In: AlJazeera [online]. 2012 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: http://www.aljazeera.com/news/europe/2012/05/2012521865576231.html

[14] Serbian president-elect Nikolic to make first trip to Moscow. In: Ahram Online [online]. 2012 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: http://english.ahram.org.eg/NewsContent/2/9/42697/World/International/Serbian-presidentelect-Nikolic-to-make-first-trip-.aspx

[15]Putin guest of honour at Serbia military parade. In: BBC News [online]. 2014 [cit. 2016-01-29]. Dostupné z: http://www.bbc.com/news/world-europe-29641642

[16] POZNATOV, Maja. Serbian army to take part in Moscow parade. Euractiv.com [online]. Serbia, 2015 [cit. 2016-01-25]. Dostupné z: http://www.euractiv.com/sections/global-europe/serbian-army-take-part-moscow-parade-314386

[17] Serbia’s Strategic Choices: Prime Minister of Serbia, Aleksandar Vucic In: Youtube [online]. 04.06.2016 [cit. 2016-01-25]. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=mhfEbHK7f8Y